Ilustračné foto: M. Morawiecki. Zdroj: TASR/AP cez teraz.sk
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok pripustil, že vojna na Ukrajine vyvolala napätie vo vzťahoch medzi Varšavou a Budapešťou, ktoré donedávna tvorili základ Vyšehradskej skupiny.
“Potvrdzujem slová (maďarského) premiéra (Viktora) Orbána o tom, že sa cesty Poľska a Maďarska rozišli,” povedal Morawiecki počas stretnutia s poľnohospodármi v obci Grebków neďaleko Varšavy.
Reagoval tak na otázku týkajúcu sa minulotýždňového vyjadrenia Viktora Orbána, podľa ktorého vojna na Ukrajine otriasla predtým tradične dobrými vzťahmi a spoluprácou medzi oboma krajinami.
Morawiecki však zároveň vyslovil nesúhlas s Orbánovým tvrdením, že Poliaci sa cítia byť súčasťou konfliktu na Ukrajine, zatiaľ čo Maďari ho vnímajú ako vojnu dvoch slovanských národov.
“Poľsko sa nijako nezapája do vojny na Ukrajine. Bojujú v nej sami Ukrajinci,” zdôraznil predseda poľskej vlády. “Hrdinský boj” ukrajinských vojakov proti ruskej agresii ale podľa neho podporujú dodávkami zbraní Američania, Briti, Poliaci a mnohé ďalšie krajiny.
Morawiecki súčasne vyjadril nádej, že Ukrajine sa podarí ubrániť svoju suverenitu a územnú celistvosť pred “brutálnym útokom Ruska“, píše agentúra PAP.
Poľská krv a pozadie vzťahov
Na vysvetlenie, je viacero historických udalostí, ktoré už v minulosti zaťažili poľsko-ruské vzťahy. Antiruské postoje sú v poľskej spoločnosti trvalejšie zakorenené.
Poľsku sa po prvej svetovej vojne podarilo obnoviť svoju štátnosť, ktorá zanikla v roku 1795, keď si jeho územie rozdelili Rakúsko, Prusko a Rusko.
Na čelo obnoveného Poľska v roku 1918 zvolili Józefa Piłsudského, ktorý žiadal nielen vytýčenie hraníc Poľska ešte z obdobia pred jeho rozdelením. Najmä smerom na východ si Poliaci nárokovali rozsiahle územia Litvy, Bieloruska a Ukrajiny, až k Čiernemu moru.
Poliaci využili občiansku vojnu v Rusku medzi boľševikmi a bielogvardejcami. Poľsko neuznalo vytýčenú východnú hranicu na takzvanej Curzonovej línii, a tak poľská armáda pokračovala v boji proti Sovietom a v máji 1920 obsadila Kyjev. Sovieti sa naopak dostali až k Varšave, ale rozhodujúcu bitku prehrali. Mier medzi Poľskom a Sovietskym Ruskom nakoniec podpísali až 18. marca 1921 v lotyšskej Rige.
Poľsko získalo hranice posunuté až 250 kilometrov na východ od Curzonovej línie pôvodne stanovenej spojencami. Získalo značnú časť Bieloruska a Ukrajiny. V Poľsku sa ocitlo 4 milióny Ukrajincov, 2 milióny Židov a milión Bielorusov.
Poliaci majú na Rusov (Sovietov) ťažké srdce za masaker v Katyni z obdobia 2. svetovej vojny a tiež za nevyjasnenú dopravnú nehodu vládneho špeciálu TU-154 pri pristávaní v ruskom Smolensku. Pri tragickej nehode v apríli 2010 zahynul poľský prezident a desiatky popredných osobností krajiny.
Na druhej strane v rámci V4 pred konfliktom na Ukrajine mali Poľsko a Maďarsko tradične pevné vzťahy obdobné ako boli slovensko-české. Orbánov FIDESZ a poľskú vládnu stranu Právo a spravodlviosť (PiS) spájali aj spoločné konzervatívne hodnoty a boj proti Bruselskej centralizácii.
Aj Poľsko, aj Maďarsko čelili zo strany Bruselu rôznym sankciám a obmedzeniam. Ukazuje sa, že v prípade Poľska za jeho postoj k Ukrajine Brusel minimálne prižmúril obe oči. Je zrejmé, že kvôli antiruckému postoju Poliakov. Vymedzenie sa voči Rusku a agilné angažovanie sa Varšavy v dodávkach zbraní a politickej podpory Kyjevu stálo aj za roztrhnutím poľsko-maďarského puta. Navyše v prípade Poliakov zohráva úlohu aj ich tradične pevné spojenectvo so Spojenými štátmi – hlavným rivalom Rusko v zástupnej vojne na Ukrajine.
Poľsko-maďarské rozbratanie je síce dobré pre regionálnu suverenitu Slovenska, ale nie je dobré pre suverenitu národných štátov voči Bruselu.
Tento politický rozvod kvôli Ukrajine sa totiž nepochybne podpíše pod oslabenie konzervatívnych síl, ktorých formovanie naprieč Európou sa úspešne začalo. Poliaci majú v Európskom parlamente pomerne výrazné zastúpenie. Veľké nádeje sa spájali s úspechom Marie Le Penovej vo francúzskych voľbách a očakávanom úspechu Meloniovej strany Bratia Talianska v talianskych predčasných voľbách.
Toto všetko môže byť pochované, “lebo Rusi” a “lebo Ukrajina”. Víťazom bude nepochybne nielen Brusel, ale aj Spojené štáty. Opäť tu teda máme politiku určovanú zvonku ako zvnútra vlastnej krajiny a sledovanie cudzích záujmov ako vlastných, čo je typické aj pre súčasnú vládu na Slovensku a vôbec liberálno-proamerickú politiku na Slovensku.
-red2-
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/morawiecki-cesty-polska-a-madarska-sa-pre-vojnu-na-ukrajine-rozisli-vitazom-je-brusel/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia